Toto nie je vedecký článok. Je to moje vyznanie.
Pracujem s ľuďmi už viac ako 12 rokov a za ten čas som mal možnosť stretnúť množstvo prípadov. V tomto texte nebudem používať vedecké štúdie ani odborné výrazy – budem hovoriť zo skúsenosti a z pozorovania.
Hovorím o väčšine dnešných ľudí. O tých, ktorí sú technicky vzaté „zdraví“, ale najväčšia pasca moderného sveta je nedostatok pohybu.
A v drvivej väčšine prípadov sa problémy, s ktorými ku mne ľudia prichádzajú, vyriešili práve primeraným pohybom.
Čo to ale je „primeraná aktivita“?
Ľudia často začínajú svoju cestu transformácie vďaka vonkajšiemu podnetu.
Bolesti. Nadváha. Diagnóza. Tlak okolia. Vyčerpanie.
A to je v poriadku – niečo nás na začiatku vždy musí nakopnúť.
Ale pohyb a starostlivosť o seba nie sú jednorazová vec. Je to celoživotná cesta, ktorej zmyslom nie je „dokonalé telo“, ale kvalitný život.
Nehľadaj šesť kociek. Hľadaj pocit.
To, že máš rovný chrbát alebo vyrisované brucho, ešte nezaručuje, že sa cítiš dobre.
Pohyb nie je o výkone, ale o vnímaní seba, skúmaní svojho tela a objavovaní potenciálu.
Každý z nás si volí svoju cestu.
Niekto si vyberie ťažkú, bolestivú a sebadeštrukčnú.
Iný pochopí, že pohyb nemusí bolieť.
Najmä ak si človek pod stresom
Ak patríš medzi ľudí, ktorí celý deň sedia pri počítači, riešia neustále úlohy, tlaky, rozhodnutia…
alebo si podnikateľ, manažér, zodpovedný za tím a firmu – tvoje telo je v permanentnom strese.
A tu prichádza otázka:
👉 Je potrebné ho ešte viac stresovať ťažkým tréningom?
Kortizol – stresový hormón – pri nadmernom zaťažení doslova mení naše telo a psychiku. Ak ho nevyvážime, vedie to k vyčerpaniu, vyhoreniu a bolesti.
Pohyb by mal liečiť, nie dorážať
Pozri sa okolo seba – koľko podnikateľov „uteká“ do triatlonov alebo cyklistiky na dlhé vzdialenosti?
Často je to forma úniku.
A pritom to, čo skutočne potrebujú, je spomaliť. Dať telu pokoj. Prijať iný druh pohybu – taký, ktorý lieči.
Aj ja som tým prešiel
Bol som MMA zápasník. Celý život som trénoval, makal, prekonával sa. Až prišiel bod, keď som svoje telo prestal tlačiť a začal som ho počúvať.
Mesiac som sa nevedel spamätať.
Únava. Nechuť dotknúť sa činiek.
Ale práve vtedy som spomalil myseľ, začal robiť menej vecí, ale za to podstatných.
Prestal som riešiť „všetko a nič“ naraz.
Zastav sa. Nadýchni sa. Vnímaj.
Neskúšaj pred sebou utekať.
Spomalenie má akceleračný efekt pre tvoje telo, psychiku aj život.
Spomeň si, kedy si naposledy len ležal a nemyslel na nič.
Kedy si dovolil telu a mysli oddýchnuť.
Bez zoznamu úloh, bez viny, že niečo nie je hotové.
Bez výčitiek, že by si mal ešte „niečo robiť“.
Z toho ticha a pokoja sa potom rodí skutočná sila.